Sloboda po osemdesiatom deviatom verzus sloboda dnes.

Autor: Ján Kšiňan | 13.11.2019 o 7:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  329x

Sychravé novembrové dni. 1989. Štrnganie kľúčmi. Revolúcia. Nežná. Zamatová. Vystúpenia a protesty občanov. Koniec totality. Verejnosť proti násiliu. Horiace sviečky - oheň znamená nádej.

Heslá a transparenty nesúce odvážne motivačné myšlienky boja za slobodu a pravdu. Odhodlaní študenti, ku ktorým sa pridávajú umelci a davy ďalších ľudí. Nikto nechce násilie, prelievanie krvi, len slobodu. Slobodu prejavu, svetonázoru, života. Sloboda je jedna z najvzácnejších životných hodnôt. To, čo v dnešnej dobe vnímame ako samozrejmosť, kedysi samozrejmosťou nebolo.

Od týchto čias prešlo dlhých 30 rokov. Máme slobodu prejavu, máme politickú pluralitu, máme slobodu svetonázoru. Len paradoxne, a musím povedať aj bohužiaľ, keď sledujeme súčasné politické dianie, myslím, že nikto nezostane bez pochybností. Témy ako mafia, korupcia, kauza Gorila, Bašternák, prípad Kuciak, Kočnerova Threema, súdne prieťahy a rôzne škandály sa objavujú v našom politickom i spoločenskom živote, a to je so slobodou ako takou vo veľmi výraznom kontraste. Stále viac sa stretávame s frustrovanosťou z politikov a apatiou voči politike, o čom napokon vypovedá aj „vysoká“ miera účasti občanov v akýchkoľvek voľbách.

Po páde železnej opony sa nám v dobe mečiarizmu veľmi rýchlo zarosili ružové okuliare o predstave slobody na Slovensku. Mečiarizmus pominul, no politikov, ktorí rozpredávajú našu krajinu a obohacujú sa na úkor občanov, ešte stále máme. Čo s tým? V prvom rade si myslím, že by mal každý začať od seba. Do vlády krajiny by mali vstupovať ľudia s pevným charakterom. Som presvedčený, že ak by naše deti a mladí ľudia mali dobré vzory v politikoch, v spoločensky a kultúrne známych osobnostiach, mali by sme vyššiu šancu vychovať pre naše Slovensko dobrú budúcu generáciu.

Najmä generácie mladých ľudí, ktoré nezažili časy neslobody a totality, považujú slobodu za samozrejmosť. Mnohí si mýlia demokraciu s tým, že môžu robiť všetko. Lenže aj sloboda a demokracia majú svoje hranice. A tie začínajú tam, kde už človek obmedzuje a dehumanizuje iného človeka. Urážanie, posmešky, vulgarizmy...nie je toho v našom politickom i spoločenskom živote dosť?

My Slováci dnes máme slobodu, len akosi stále nám chýbajú v našom štáte sociálne istoty. Výnimočnosť Nežnej revolúcie je v tom, že ľudia si dokázali vybojovať slobodu bez zbraní. Pred zásahovými policajnými jednotkami kľačali na zemi, rozdávali im kvety. Štátna polícia reagovala aj tak agresívne, demonštráciu chceli rozohnať, niekoľkých študentov dobili obuškami, iných zatkli. To je príklad toho, keď uvedomenie je len na jednej strane „barikády“. Uvedomenie musí byť celonárodné.

Demokracia je umenie držať samého seba na uzde, aby nás nemuseli držať na uzde iní,“ vraví Georges Clemenceau, francúzsky politik. A Ján Pavol II., bývalý pápež dopĺňa: „Demokracia bez hodnôt sa rýchlo premieňa na jasnú alebo kamuflovanú totalitu.“ Preto 29. februára 2020 sa už nepýtajme, čo môže Slovensko spraviť pre nás, v tento deň sa spýtajme sami seba, čo môžeme my spraviť pre Slovensko. Aby sme už tentokrát vykročili tou správnou nohou...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?