Prezidentské voľby klopú na dvere

Autor: Ján Kšiňan | 11.3.2019 o 7:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  482x

Už ste dostali do svojich poštových schránok oznámenie o čase a mieste konania volieb prezidenta Slovenskej republiky? Možno ste už presne rozhodnutí, ktorého kandidáta svojím hlasom podporíte, možno ešte stále zvažujete...

A sledujete diskusie s nimi v médiách. Nech je akokoľvek, majme na pamäti, že sme aktívnymi občanmi Slovenskej republiky, že máme právo voliť a tak je len zbytočným zahodením príležitosti toto právo nevyužiť.

Bohužiaľ, stretávam sa aj s takým názorom ľudí, že prezident je osoba reprezentujúca krajinu doma i navonok, ale jej rozhodovací potenciál v politike nie je až tak výrazný, ako má národná rada, preto prezidentské voľby nie sú tak podstatné ako voľby parlamentné. Týmto úvahám, priznám sa, veľmi nerozumiem. Aj tak je to napokon prezident Slovenskej republiky, ktorý zákony podpisuje a má právo vrátiť ich späť do parlamentu na úpravu či opätovné prerokovanie. Okrem toho si treba uvedomiť ešte jednu podstatnú záležitosť - prezident Slovenskej republiky je osoba, ktorá zastupuje na verejnosti aj mňa či teba. V krajine i mimo krajiny. Mne teda nie je jedno, kto to bude.

Osobne si myslím, že skôr než pristúpime k volebnej urne je zásadné zaujímať sa o kandidátov. Prejsť si ich životopis, poznať ich doterajšie aktivity a angažovanosť vo veciach verejných. Aj keď na druhej strane je pravda, že to nikdy nie je 100%-ná istota. Neraz nás dokážu akokoľvek nemilo prekvapiť napríklad aj naši najbližší, o ktorých sme si mysleli, že ich poznáme ak nie dokonale, tak aspoň takmer dokonale. Tak či onak, vždy je prospešnejšie mať o kandidátovi čo najviac informácií, ako „strieľať naslepo“.

Dnes, v roku 2019 uvažujem, čo všetko by dali občania žijúci v niekdajšej habsburskej monarchii, keď značná časť obyvateľstva, teda skupina poddaných, nemala žiadne politické práva, ani právo voliť, ani akúkoľvek inú možnosť zúčastniť sa na správe vecí verejných. Len kratučká sonda do dejín volebného práva mi pripomenula, že na území Slovenska bolo prvýkrát zákonom stanovené volebné právo patriace všetkým občanom štátu, ktorí dosiahli určitú vekovú hranicu, v roku 1919 (pre komunálne voľby), pre parlamentné voľby bolo volebné právo prvýkrát zachytené ústavne v roku 1920 (zákonom č. 121/1920 Zb.). Nehovoriac o tom, ako sa o právo voliť po stáročia statočne bili ženy.

Paradoxne, v dnešnej dobe, keď sa každý občan Slovenskej republiky od 18 rokov môže volieb slobodne zúčastniť, objavuje sa skôr opačný postoj, a to akýsi nezáujem o voľby, čo potvrdzuje opakovaná nízka účasť voličov vo všetkých voľbách v rámci štátu.

Pritom ísť niekoho voliť a neskôr byť či nebyť spokojný je vždy väčšia logika a hrdinstvo ako nezúčastniť sa volieb a byť či nebyť spokojný, resp. okolnosti posudzovať. Pretože v prvom prípade aspoň viem, že som pre to niečo aktívne spravil.

Majme osobnú zodpovednosť aj voči spoločnosti a štátu, kde žijeme. Využime možnosť prevziať na chvíľu moc do svojich rúk a preniesť ju na jedného z kandidátov na prezidenta SR, pretože potom bude mať výkonnú moc v rukách on, a to až 5 rokov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Fico spojil Norberta Bödöra s Bonulom, predtým hovoril inak

Zákazky od Bonulu Smer nechce prezradiť.

Dobré ráno

Dobré ráno: Ruskovi za objednávku vraždy spoločníčky hrozí doživotie

Pojednávanie je odročené na február.


Už ste čítali?